Najkrajšie futbalové roky prežil na bratislavských Pasienkoch. Hoci stopér Radoslav Kunzo († 48), ktorého našli v utorok večer mŕtveho v lesíku pri Chorvátskom Grobe, prišiel z Púchova do Interu po dvoch majstrovských tituloch, v ďalšej sezóne prispel k bronzu.
Rodák z Levoče bol na ihrisku férový a podľa potreby aj nekompromisný. Slovne i herne vedel strhnúť spoluhráčov. „Bol jedným z lídrov tímu. Mohol som sa oňho vždy oprieť. Stále ostával skromný. Nenamýšľal si o sebe hory-doly, no vedel si spoľahlivo zastať svoju pozíciu. V kabíne mal autoritu, hoci mladí jastrabi na čele s Halenárom vystrkovali rožky,“ spomína uznávaný odborník.
Aj vďaka Radovmu profesionálnemu prístupu registroval tréner vo vekovo rôznorodej kabíne pozitívnu atmosféru. Starší išli príkladom mladým, ktorí sa snažili čo najskôr presadiť do základnej zostavy. „U Kunza som nikdy nepostrehol psychickú labilitu na ihrisku alebo mimo neho. Tlak zvládal bez problémov. Bol to veselý chlapec.“
Ich cesty sa rozišli v lete 2004. Pecze skončil v Panionise Atény, Kunzo sa neskôr presunul do rakúskeho Kapfenbergeru. „Hráči to nemajú po skončení kariéry ľahké. Stratia popularitu, klesnú ich príjmy a musia sa postarať o rodinu. Nie všetci myslia vopred na svoju budúcnosť a sú na ňu aj pripravení,“ uzavrel Pecze.
Karol Pecze (77)
- zo slovenských klubov viedol Žilinu, Slovan, D. Stredu, Nitru, Trnavu, Košice a Inter
- trénersky pôsobil aj v Maďarsku, Poľsku a Turecku
- so Slovanom získal Československý pohár (1982) a dvakrát Slovenský pohár (1982, 1983)
- Dunajskú Stredu priviedol do prvej ligy (1985) s DAC-om vyhral Československý pohár (1987)
- s Trnavou mu o vlások unikol majstrovský titul (1997)
