Garri Kasparov bol viac než 21 rokov svetová šachová jednotka. Svojím majstrovstvom preslávil Rusko, resp. Sovietsky zväz.
V súčasnosti žije v exile a je vytrvalý kritik ruského režimu, ktorý ho označil za zahraničného agenta. Legendárny šachista sa vo štvrtok 13. apríla dožíva 60 rokov.
Garri Kasparov sa narodil ako Garik Kimovich Weinstein 13. apríla 1963 v Baku – v metropole Azerbajdžanu, ktorý bol v tom čase jednou zo zväzových republík Sovietskeho zväzu. Jeho matka bola Arménka, za slobodna sa volala Klara Šagenovna Kasparjanová, otec Kim Moisejevič Weinstein bol židovského pôvodu. Keď mal Garri sedem rokov, jeho otec tragicky zahynul a matka si neskôr poruštila meno na Kasparovová, pričom toto priezvisko prijal aj on.
Keď mal sedem rokov, začal hrať šach v Dome pionierov v Baku. Okamžite na seba upútal pozornosť. V roku 1975 sa stal najmladším víťazom prestížneho juniorského turnaja v ZSSR. Titul veľmajstra získal vo veku 17 rokov. V roku 1980 vyhral juniorské majstrovstvá sveta v Dortmunde.
V roku 1984 sa stretol s vtedajším majstrom sveta Anatolijom Karpovom v zápase o titul. Napínavý súboj trval šesť mesiacov a je najdlhší v šachovej histórii. Napokon ho zastavil Florencio Campomanes, vtedajší prezident Medzinárodnej šachovej federácie (FIDE), ktorý nariadil nový dátum zápasu. V novembri 1985 už Kasparov vyhral nad Karpovom v pomere 13:11 a stal sa najmladším majstrom sveta vo veku 22 rokov. Celkovo bol Kasparov kráľom šachovnice neuveriteľných 22-krát.
V roku 1993 založil vlastnú šachovú organizáciu PCA (Professional Chess Association) na protest voči FIDE, ktorú ostro kritizoval a vystúpil z jej štruktúr. V čase jeho najväčšej slávy ho 11. mája 1997 zdolal počítač IBM Deep Blue. V roku 2000 ho potom zdolal krajan Vladimir Kramnik, ktorý sa však následne vyhýbal odvetám.
Kasparov strávil na poste svetovej jednotky 255 mesiacov, čo je takmer trikrát viac ako jeho najväčší rival Karpov. Osemkrát štartoval na Svetovej šachovej olympiáde a osemkrát získal zlato za ZSSR, neskôr za Rusko.
Po skončení kariéry založil šachovú akadémiu v USA. Denník Daily Telegraph ho v roku 2007 zaradil na 25. miesto spomedzi 100 žijúcich géniov na celom svete. S aktívnou kariérou skončil 10. marca 2005.
Kasparov sa vyprofiloval ako kritik ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho režimu. V júni roku 2013 avizoval, že sa nevráti do Ruska z obáv o svoju bezpečnosť. Na jar roku 2014 získal chorvátske občianstvo.
Po ruskej invázii na Krym a vypuknutí občianskej vojny na východe Ukrajiny prirovnal "diktatúru jedného muža" - ruského prezidenta Vladimira Putina - k vláde Adolfa Hitlera a varoval, že ak ho Západ nezastaví teraz, v budúcnosti za to zaplatí oveľa viac.
Po dvanásťročnej odmlke sa Kasparov rozhodol v roku 2017 vrátiť do profesionálneho šachu. Predstavil sa na augustovom turnaji v rapide a bleskovom šachu v americkom St. Louis. Na podujatí 16. augusta ho zdolal krajan Jan Nepomňaščij.
Na vojenský konflikt, ktorý začalo Rusko proti Ukrajine 24. februára 2022, zareagoval Kasparov bezprostredne slovami: "Je to tragédia pre moju krajinu. Tisíce mladých Rusov zomierajú pre tohto šialeného diktátora." O občianskej spoločnosti v Rusku hovoril šachový veľmajster Kasparov ako hosť aj na schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ 20. februára 2023.
