Slovenská hádzaná pred pár dňami oslávila 80. narodeniny. Za tie roky dala československému a neskôr slovenskému športu mnoho veľkých mien. Nebolo jednoduché z tejto spoločnosti uprednostniť niekoho, kto si zaslúži týchto pár riadkov. Voľba na najslávnejší slovenský hádzanársky pár Janu (72) a Tomáša (73) Kuťkovcov padla v prvom rade pre to, čo obaja osve, ale najmä spoločne dosiahli a stále dosahujú.
Prednosť pred ostatnými hádzanárskymi hviezdami spod Tatier dostali manželia Kuťkovci, ktorých autorka týchto riadkov spoznala oveľa skôr, než sa stala športovou novinárkou. Janu som obdivovala ako tá, ktorá hádzanú tiež okúsila a hrávala na rovnakom poste ako ona, Tomáša som istý čas „musela“ uznávať, keďže ma kedysi trénoval v Nových Zámkoch. Zo všetkého najobdivuhodnejšie je ich manželstvo. Základom, samozrejme, bola láska, ktorá z volejbalového trénera a amatérskeho muzikanta urobila hádzanárskeho experta a ktorá ich dodnes drží spolu. Na ich manželstvo stopercentne platí to, čo sa hovorí: chlap je hlavou rodiny a žena krkom, ktorý hlavu otáča tým smerom, kam chce.
Úspešná a skromná
Väčšiu slávu v hádzanárskom svete získala Jana, ktorá sa popri iných úspechoch môže pýšiť tým, že ju na MS 1982 v Budapešti vyhlásili za najlepšiu pivotku turnaja. A to mala vtedy už 31 rokov a dve deti, presnejšie dve dcéry Marcelu a Petru, ktoré so sebou nosila na všetky tréningy, ale aj zápasy. Ako to všetko dokázala?
Jana Kuťková, ktorá mala vždy radšej skutky ako reči, v jednom z rozhovorov povedala: „Deti ma udržiavali v strehu. Preto som robila všetko naplno, tak, akoby to bolo poslednýkrát.“
Ona sama nerada hovorí o svojich úspechoch. Ale na tom by sme sa určite zhodli, že najväčším úspechom v reprezentačnom drese bol svetový šampionát v roku 1986 v Holandsku, kde Československo vybojovalo senzačnú striebornú medailu. Jana bola v 35 rokoch veteránkou, ale nenahraditeľnou členkou tímu. „Boli sme dobrá partia, ktorá vedela zabojovať a aj si vynadať, keď bolo treba. Keď je takáto partia, úspech môže prísť,“ prezradila Jana Kuťková pri príležitosti 30. výročia zisku striebra na MS 1986 a dodala, že tmelom tímu boli hádzanárky-mamy, ktoré vo chvíľach oddychu učili štrikovať bezdetné tímové kolegyne.
Jana Kuťková stále učí telocvik na ZŠ Nejedlého v bratislavskej Dúbravke a vedie ženy ŠKP Bratislava v prvej lige.
Trénuje 45 rokov
Plejádu úspechov má na konte aj Tomáš Kuťka, ktorý sa po prekonaní onkologických problémov (vyoperovali mu dva zhubné nádory a 33 cm hrubého čreva), počas ktorých absolvoval osem sérií chemoterapie a 26 ožarovaní, opäť vrátil k trénovaniu. To mu vždy išlo najlepšie. Aj vtedy v Nových Zámkoch si získal všetky baby, keď na prvý zápas nového ročníka prišiel v košeli rovnakej farby, ako sme mali my dresy. Dnes vedie dorastenky ŠKP Bratislava a je to už jeho 45. sezóna na lavičke.
Ako bývalý novinár vie hodiny rozprávať o tom, čo všetko zažil s hádzanou. Za povšimnutie stojí toto jeho priznanie: „To, že dnešní mladí ľudia sú pohybovo na tom oveľa horšie ako ich rovesníci pred štyridsiatimi rokmi, nie je len ich chyba. Ako tréner dorasteniek musím stavať hráčky, ktoré by kedysi ani nesedeli na lavičke... Talenty sa rodia aj dnes, len ich treba podchytiť a správne motivovať,“ myslí si.
Kto to mal ťažšie
Tréner a zverenka a manžel a manželka. Toto sa u Kuťkovcov spojilo viackrát a nikto im nikdy nemohol nič vyčítať. Tomáš si ako tréner vždy vedel presadiť skoro všetko, aj keď vedel, že nie vždy za to získa plusové body. Hádzanárky, ktoré viedol a s ktorými hrávala Jana, oceňovali najmä jednu vec: po každom zápase prvá opúšťala šatňu Jana, aby mohli ostatné baby vypustiť paru a uľaviť si na adresu trénera – jej manžela. „Aj to je základ nášho perfektného vzťahu. Prácu sme doň nikdy neťahali. Jana to brala ako samozrejmosť, aj keď nemôžem povedať, že o hádzanej sa u nás nehovorilo. Možno to znie nelogicky, lebo týmto športom sme žili, žijeme a verím, že ešte roky budeme žiť,“ z úsmevom povie Tomáš.
Hrdí rodičia
Žiadnu športovú trofej či titul ani jeden z nich nespomína. Pre oboch to je rodina. Hádzanárski manželia majú tri deti. Dcéry Petra a Marcela sa venovali hádzanej a otec ich aj trénoval. Syn Tomáš bol juniorským majstrom sveta v akrobatickom rokenrole. Kuťkovci sa tešia z piatich vnúčat, z Petriných synov Janisa a Kárlisa a Marceliných Mateja, Marcela a Nikolu. „Najviac som hrdá na svoje deti a piatich vnukov, na súdržnosť a vzájomnú úctu,“ vyznáva sa Jana a Tomáš súhlasne prikyvuje. Neodpustí si však poznámku: „Všetci vnuci však hrajú basketbal!“ vzdychne si s úsmevom, no hneď dodá: „Ale je nám to je jedno, vždy sme chceli len to, aby naše deti a aj vnúčatá športovali. Žiaden šport sme im nevnucovali a hádzanú sme neuprednostňovali. Dcéry hrali hádzanú najmä preto, že odmalička vyrastali pri tomto športe. Syn Tomáš sa v hádzanej nenašiel. Basketbal sa do našej rodiny dostal cez zaťa, basketbalistu z Lotyšska, ktorý pôsobil na Slovensku.“
Jana KUŤKOVÁ (72)
- Bývalá československá reprezentantka, hrala na OH 1980 v Moskve.
- V drese ČSSR, neskôr ČSFR odohrala 217 zápasov a dala v nich 602 gólov.
- V roku 1980 bola súčasťou československého mužstva, ktoré skončilo piate na olympijskom turnaji.
- Trénerka, pedagogička a bývalá najlepšia hádzanárka Československa, vicemajsterka sveta z roku 1986.
- Na MS v Budapešti v roku 1982 ju odborníci vyhlásili za najlepšiu pivotku na svete.
- Ako trénerka bola prvou ženou v tejto funkcii v najvyššej federálnej súťaži.
- Viedla aj juniorskú reprezentáciu Slovenska, s ktorou sa prebojovala na ME v SR (1998) a na MS v Číne (1999). Na turnaji olympijských nádejí v Londýne získala pre SR bronzové medaily.
Tomáš KUŤKA (73)
- hádzanársky tréner, publicista
- Ako 27-ročný sa stal ligovým trénerom, v 32 rokoch získal prvý majstrovský titul, ako 33-ročný sa stal trénerom juniorskej a ako 39-ročný aj ženskej reprezentácie ČSFR.
- Na reprezentačnej úrovni trikrát postúpil na vrcholné podujatia – so ženami ČSFR na MS 1992 v Nórsku, s juniorkami ČSFR na MS 1987 v Dánsku a s juniorkami ČR na ME 1998 v SR.
- Na oddielovej úrovni bol prvým Slovákom v najvyššej súťaži v Nemecku, kde viedol tri družstvá. Poľského majstra Lublin viedol v hlavnej súťaži Ligy majstrov, s bratislavským Štartom hral vo finále Pohára EHF a Borussiu Dortmund viedol vo Final Four Nemeckého pohára.
- Ako jediný tréner získal tituly majstra, vicemajstra aj víťaza národného pohára v ČSFR a potom aj v samostatných republikách Česka a Slovenska.
- Prednášal na medzinárodných seminároch v Montreale, Saarbruckene a v Oldenburgu a je spoluautorom niekoľkých odborných publikácií.
