Definitívne rozhodnutie! Bývalý vynikajúci slovenský obranca Andrej Meszároš (37) ukončil 20-ročnú profesionálnu kariéru.
Urobil to pre dlhotrvajúce zdravotné problémy s ľavým ramenom, ktoré mu neumožnilo rozlúčku v materskom klube v Považskej Bystrici. V rozhovore pre Nový Čas prezradil, čo ho v kariére najviac mrzí, čomu sa teraz venuje, a aj to, či jeho syn už korčuľuje.
Prečo ste sa cez víkend rozhodli oficiálne ukončiť hráčsku kariéru a neodohrať aspoň jeden zápas za materský klub Považskú Bystricu?
Mal som to v pláne, chcel som sa rozlúčiť v považskom drese, ale zdravotný stav mi to už nedovolil. Aj som bol s A-tímom na niekoľkých tréningoch, chodil som aj do posilňovne, ale keď som na tréningoch vystrelil, tak som mal veľkú bolesť v ľavom ramene. Zdravie má človek iba jedno a nestálo to za to, aby som zbytočne riskoval. Tak som to radšej ukončil.
Čo vlastne máte s ľavým ramenom?
V posledných rokoch som absolvoval až tri operácie, aj preto som vlastne vlani odohral za Trenčín iba dva zápasy. Pri bežnom živote ma to nelimituje, ale pri vrcholovom športe to cítim.
Spomeniete si, ktorý bol váš oficiálne posledný zápas?
Áno, 3. októbra 2021 na ľade Prešova. Prehrali sme s Trenčínom 2:4, ale dal som posledný gól. Bude to teda nielen môj posledný zápas, ale aj posledný gól v kariére. Paradoxne, pri prvom seniorskom štarte za Trenčín som tiež skóroval (smiech).
Čo vás najviac mrzí, keď sa spätne obzriete za kariérou?
Prehrané finále o Stanleyho pohár s Ottawou v roku 2007 s Anaheimom, rovnako aj nešťastný duel o bronz na olympiáde 2010 vo Vancouveri s Fínskom, kde sme nezvládli poslednú tretinu. A aj prehra o bronz na MS v Česku 2004 s USA po nájazdoch.
Urobili by ste teraz niečo inak v kariére?
Niekedy som sa po zraneniach vracal na ľad skoro, teraz by som sa už poriadne doliečil. To sú teraz tie následky trikrát operovaného ramena.
Od leta ste športovým manažérom v materskom prvoligovom klube Považská Bystrica. Napĺňa vás táto práca?
Je to pre mňa niečo nové, ale zatiaľ ma to baví. Je zaujímavé rozprávať sa o hráčoch, zháňať posily a pracovať na manažérskej scéne.
Neláka vás robiť skauta či trénera?
Rozmýšľal som aj nad týmito variantmi, ale zatiaľ nie. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
A idete občas aj na ľad s nejakou partičkou?
Skôr idem na ľad s trojročným synom Oliverom ako s nejakou partičkou.
Synátor už aj korčuľuje?
Korčule má, ale viac bolí mňa chrbát ako syna nohy (smiech).
