Žiari šťastím! Tenistka Renáta Jamrichová (15) sa po návrate z Austrálie na Slovensko postavila pred médiá, aby vyrozprávala svoj príbeh grandslamovej šampiónky. Na januárovom Australian Open totiž získala deblový titul spolu s Taliankou Federicou Urgesiovou, keď zdolali štvrtú nasadenú japonskú dvojicu Haju Kinošitová, Sara Saitová 7:6 (5), 1:6, 10:7. Jamrichová so širokým úsmevom na tvári prezradila, čo kvôli famóznemu titulu musela obetovať, ale aj to, ako naloží s peniazmi, ktoré na prestížnom turnaji zarobila.
Na januárovom Australian Open totiž získala deblový titul spolu s Taliankou Federicou Urgesiovou, keď zdolali štvrtú nasadenú japonskú dvojicu Haju Kinošitová, Sara Saitová 7:6 (5), 1:6, 10:7. Jamrichová so širokým úsmevom na tvári prezradila, čo kvôli famóznemu titulu musela obetovať, ale aj to, ako naloží s peniazmi, ktoré na prestížnom turnaji zarobila.
Čo pre vás znamená titul grandslamovej šampiónky?
- Sú to krásne spomienky na celý výlet do Austrálie. Som veľmi rada aj za štvrťfinále vo dvojhre. Štvorhra bola potom také vyvrcholenie. S Federicou sme si to celé veľmi užívali. Bolo úžasné, čo sa nám spolu podarilo. Nečakala som to, keďže sa cítim lepšie vo dvojhre ako vo štvorhre.
Boli ste vo svojom prvom grandslamovom finále nervózna?
- Bolo tam veľa ľudí, takže som, samozrejme, pociťovala aj nervozitu. Veľkým úspechom však pre nás s Federicou bolo už len to finále, takže sme potom hrali viac-menej uvoľnene.
Chcete sa v sezóne sústrediť viac na juniorské alebo skôr tie ženské turnaje?
- Viac na ženské, ale mám limit, koľko turnajov môžem hrať, takže sa budem zapájať aj do juniorských.
Opäť sa začali objavovať prirovnania k Daniele Hantuchovej. Ako sa vám to počúva? Skúšali ste si trebárs aj merať nohy?
- Počúva sa to úžasne, poznám ju aj osobne a aj sme spolu už viackrát trénovali. Nohy som si zatiaľ nemerala, ale aj k tomu asi príde. (smiech)
S úspechmi prichádza aj tlak. Ako sa ním dá v 15-ich rokoch vyrovnať?
- Je to ťažká vec, ale snažím sa to neriešiť a sústredím sa len na tenis. Médiá sú len niečo doplnkové. Je to super, že sa môžem prezentovať, ale treba zostať nohami na zemi.
Čo vy a škola? Ide ruka v ruke s tenisom?
- Bodaj by, ale je to veľmi ťažké. Som prváčka na strednej, čiže toho učiva nie je zas až tak veľa, ale pasujem sa s tým. Ale podľa mňa to budem musieť začať riešiť radikálnejšie.
Asi nemáte veľmi čas na „klasické“ veci, ktoré riešia vaše rovesníčky...
- Tenisu treba aj niečo obetovať, napríklad chodenie von, na párty, diskotéky alebo čokoľvek iné... V podstate mám viac kamarátov na turnajoch ako doma, ale keď tenisu niečo obetujete, tak sa vám to vráti naspäť. Občas mi chýba taký klasický život, hlavne rodina. Ale nemenila by som.
Čo si kúpite za peniaze, ktoré ste zarobili?
- Pekne si ich odložím na účet. A keď budem po niečom túžiť, tak si to doprajem. Teraz však nemám nič také.
