Víťazka Svetových hier v Birminghame Monika Chochlíková (26) sa stále môže stať najlepšou svetovou športovkyňou roka v neolympijských a malých športoch.
Medzinárodná asociácia Svetových hier (IWGA) nominovala na ocenenie 23 jednotlivcov a 12 kolektívov. Víťaza ankety určia fanúšikovia v hlasovaní.
Monika sa v prvom kole hlasovania dostala do TOP 10, z ktorej vzíde víťaz. Hlasovať je možné do 31. januára na cez tento odkaz.
Dostali ste sa medzi TOP 10 najúspešnejších neolympijských športovcov na svete v ankete Medzinárodnej asociácie Svetových hier (IWGA). Čo to pre vás znamená?
- V prvom rade je pre mňa obrovská pocta už len to, že Svetová asociácia thajského boxu IFMA vybrala zo všetkých športovcov mňa, ako zástupkyňu tohto športu. A v druhom rade cítim obrovskú vďačnosť za ľudí, ktorí mi dennodenne posielajú hlasy, lebo práve oni ma posunuli do TOP 10.
V zbierke máte titul majsterky sveta najprestížnejšej organizácie v thajskom boxe WMC, pás šampiónky IFMA, WAKO a minulý rok ste si zo Svetových hier v americkom Birminghame priniesli zlatú medailu. Je ešte nejaká méta, ktorú by ste chceli dosiahnuť?
- Mojim snom vždy bolo dostať sa na olympijské hry. Žiaľ, thajský box nie je zatiaľ v programe OH, no dúfam, že do konca mojej kariéry sa ho tam podarí zaradiť.
V Birminghame ste sa stali víťazkou Svetových hier v kategórii do 51 kg. Pár hodín pred finále ste mali menšie zdravotné problémy. Čo vám vtedy preblesklo hlavou?
- Bola som veľmi nahnevaná, že takto už úplne na konci po náročnej príprave a troch ťažkých zápasoch (na Svetových hrách som štartovala aj v K1 - disciplína kickboxu) to moje telo prestávalo zvládať a začalo protestovať. Uvažovali sme aj o zrušení zápasu, no nakoniec padlo rozhodnutie ísť, pretože aj tak som nemala čo stratiť. Žalúdok vydržal a nakoniec som to zvládla aj bez vracania a so zlatom na krku :).
Na evente organizácie PML pod pravidlami muay thai v trenčianskom ringu ste svoju víťaznú sériu natiahli už na 20 víťazstiev. Spomínate si na zápas, v ktorom sa výhra rodila najťažšie?
- Veľa zápasov bolo náročných ale vyzdvihnem asi štvrťfinále na Svetových hrách, ktoré som absolvovala proti Američanke Angele Bahr. Bol to boj celých 9 minút. Prvé kolo som vyhrala ja, druhé kolo Angela a musela som vydať maximum zo svojich síl aby sa mi podarilo vyhrať 3. kolo a postúpiť do semifinále.
Koncom roka ste v Ostrave v Oktagone MMA 37 prehrali s Nemkou Katharinou Dalisdou. Čo vám tento zápas dal?
- Do MMA vždy chodím s dvoma handicapmi. Keďže sa venujem aj iným bojovým športom (thajský box a do roku 2022 aj K1), moja MMA príprava prebieha len vtedy, keď nie som v príprave na iné pravidlá. To je vždy veľmi náročné - v jednom športe sa niečo môže, v inom je to zakázané. Druhý handicap spočíva vo váhovom limite. Nie som zápasník, ktorý chudne do zápasov, a preto všetky súperky v MMA majú o pár kg v zápase viac ako ja. Prehra mi dala spätný obraz, kde sa momentálne v MMA nachádzam, že ešte nemám na tú špičku.
Striedate viac bojových športov, čo všetko chcete v tomto roku stuhnúť v ringu?
- Čaká ma operácia na konci januára a o tri mesiace ma čakajú majstrovstvá sveta v thajskom boxe, v lete Európske hry a v októbri Svetové bojové hry. Ak stihnem, tak možno ku koncu roka aj MMA zápas.
Prečo ste sa zamerali predovšetkým na postojové disciplíny?
- Ja som postojár- začala som s thajským boxom, po pár rokoch som k nemu pridala K1. MMA som začala robiť len preto, pretože počas pandémie nebola možnosť zápasov v thajskom boxe či K1. Jediný šport, ktorý zvládal fungovať bolo MMA. Thajský box je moja srdcovka a v neposlednom rade si viem ním lepšie zarobiť ako v MMA.
Máte prezývku Volcano, ako vznikla?
- Dal mi ju môj priateľ, ktorý je aj môj tréner kvôli mojej povahe. Keď je všetko ok, som pokojná a kľudná ale kvôli veľa veciam viem vybuchnúť ako sopka. Chvaľabohu, že vďaka športu to prenášam do nešportového života úplne minimálne.