Raketa z Horehronia, ako jeden z najväčších talentov slovenskej atletiky pre jej rýchle nohy prezývajú, odštartuje halovú sezónu ako prvá z našich, a to na mítingu v Luxemburgu, ktorý má bronzový štatút!
Viktória Forsterová si právo štartu vyslúžila skvelými výkonmi v minulom roku. „Mňa preteky vždy motivujú. Nabudia. Do Luxemburgu rozhodne nejdem na výlet,“ vyhlásila odhodlane už bez afroúčesu, ktorý si priniesla z prvého sústredenia.
Semifinalistka na 100 m cez prekážky z vlaňajších ME v Mníchove pod otvoreným nebom začne sezónu nad prekážkami, v ktorých si podľa vlastných slov verí viac. Rýchlosť má v krvi, zrejme aj preto s trénerkou Katarínou Adlerovou naplánovali riadnu zaberačku na úvod: šesť štartov, z toho tri za týždeň!
„Od prvých pretekov mám isté očakávania, určite do Luxemburgu nejdem iba na výlet. Od nich sa bude všetko odvíjať,“ povedala najlepšia žena a celkovo tretia v ankete Atlét roka 2022, ktorá sa v uplynulej sezóne dostala do semifinále na 60 m prek. na halových MS v Belehrade, v lete do semifinále na 100 m prek. na augustoých ME v Mníchove.
V hale utvorila štyri rekordy SR do 23 rokov na 60 m prekážok a na 60 m sa zlepšila na 7,28. Vonku utvorila dva rekordy SR do 23 rokov na 100 m prekážok (13,20 a 13,12) a na hladkých 100 m sa zlepšila na 11,46.
V čom sa zlepšila najviac? „Na oboch sme dali do popredia techniku behu, najmä techniku na zašľapávanie prekážok. Na Kanároch sme pridali aj rýchlosť a myslím si, že sme natrénovali všetko, čo je potrebné,“ stručne zhrnula, čomu sa najviac venovali na sústredeniach, ktoré absolvovali vlastne tri baby.
Okrem nej makala pod dohľadom trénerky Adlerovej aj Daniela Ledecká. Viktória sa dušovala, že „ponorku“ nemali bezpochyby aj preto, že „...my s Danielou sme také veľké kôpky šťastia a smiechu. Nám je vždy veselo,“ priznala mladučká športovkyňa, ktorá má v halovej sezóne 2023 jediný cieľ: štart na ME v Istanbule, kde by sa rada dostala nie zásluhou umiestnenia v rebríčku svojej disciplíny, ale tým, že splní limity, ktoré sú v jej prípade nastavené prísne (7,24 na 60 m a 8,03 na 60 m prek.).
„Uvedomujem si, že limit na prekážky je lepší ako slovenský rekord, ale ja rada prekonávam takéto hranice a teším sa na to,“ pokračovala a jedným dychom dodala, že by ju potešilo, keby sa kvalifikovala v obidvoch disciplínach. „A tam by som rada nadviazala na semifi nále z minuloročných halových MS,“ dodala odhodlane.
UTRPENIE
Ako športovkyňa vie, že za splnením cieľa je vždy aj istá dávka utrpenia. Na africkom sústredení to prekvapivo neboli pre Viktóriu tréningové dávky, ale splnenie si sna o afroúčese. „Veľmi som ich chcela už dávnejšie. Vlastne, hneď ako som sa dozvedela, že ideme na sústredenie do Afriky. Myslela som si, že tam to budú vedieť robiť a že im to bude trvať krátko. Ale že pri tvorbe vysnívaného účesu budem musieť sedieť v pokoji sedem hodín?! To bolo fakt utrpenie,“ spustila atlétka, ktorej účes vydržal krátko. Po návrate domov vraj ani nie dva týždne. „Dole to išlo rýchlejšie. Asi preto, že mi pomáhala aj mamina,“ priznala.
