Slovenský motocyklový pretekár Štefan Svitko (40) obhájil na 45. ročníku Rely Dakar dvanáste miesto z minulého roka. Jazdec Slovnaft Rally Teamu označil po návrate domov umiestnenie v silnej konkurencii za úspech, avšak z osobného pohľadu ho nepovažuje za uspokojivé.
Rozdiel medzi fabrickými tímami a menším tímom zo Slovenska vnímal najmä v príprave na podujatie, keďže zahraniční jazdci absolvovali mesačné sústredenia v podmienkach podobným dejisku. V konečnom dôsledku robia podľa Svitka najväčší rozdiel pretekárske zručnosti.
Najnáročnejšie rely preteky sveta sa začali v posledný deň uplynulého roka a vyvrcholili 15. januára v Dammane na brehu Arabského zálivu. Celkovo 14 etáp a viac ako 8000 kilometrov otestovalo fyzickú a psychickú pripravenosť jazdcov na jednej z najdlhších tratí v doterajšej histórii podujatia. Štyridsaťročnému pretekárovi nevyšli podľa predstáv úvodné etapy, pričom po druhej figuroval v celkovom hodnotení až na 26. pozícii.
Najlepší výsledok zaznamenal v šiestej etape, v ktorej finišoval deviaty. "Kto sleduje a rozumie sa, tak vie, že dvanáste miesto v Dakare medzi motocyklami je úspech. V tejto kategórii je najväčšia účasť a sú tam fabrické tímy. Dvanáste miesto pre mňa však nie je až tak uspokojivé. Je to šport ako každý iný a treba kopu šťastia. Tento rok to nebolo úplne podľa mojich predstáv, ale do budúcna mám ešte nejakú víziu," uviedol najúspešnejší slovenský motocyklista na tlačovej konferencii po návrate zo Saudskej Arábie. Najlepším umiestnením Svitka v celkovom hodnotení zostáva 2. miesto z roku 2016, keď bola dejiskom legendárnych pretekov Južná Amerika.
Rozdiel medzi zahraničnými fabrickými tímami a tímom zo Slovenska bol značný najmä v príprave na podujatie. "KTM bola v Mexiku, Honda v Čile, Hero v Namíbii mesiac v kuse. Ja som bol síce trénovať päť dní v Dubaji v dunách, kde som urobil 500 kilometrov. Ťažko sa dá konkurovať takým tímom, ale ja hľadám tú cestu, ako sa to dá. Myslím si, že som nebol taký rýchly ako minulý rok. To si musím sám priznať. Je potrebné veľa riskovať, ak chceš byť v top 10. Keď nemáš toľko najazdené, to je ako keď sa vozíš celý rok po dedine 50-tkou a vyjdeš na diaľnicu, a tiež potrebuješ nejaký čas, kým si zvykneš. To je také jednoduchšie prirovnanie," povedal štrnásťnásobný účastník Dakaru, ktorý sa podľa vlastných slov cíti dobre napriek tomu, že jeho tím nemá také personálne zastúpenie ako je to v prípade veľkých fabrických účastníkov.
"Čím viac ľudí, tým viac problémov. Ja nepotrebujem osem ľudí, aby poskakovali okolo mňa, stačí mi jeden zodpovedný. Funguje to tak, KTM má štyroch jazdcov. Dvaja majú dlhšiu vidlicu, ďalší má iné pérovanie. Nie všetky motorky sú rovnaké, tím ju robí presne na mieru daného jazdca. Následne ju mesiac testujú od rána do večera. Ja mám motorku, ktorú som si kúpil a nezváral ju doma a má svoje pérovanie a ideme na Dakar. Nie je to však taký rozdiel, že ja idem ´na škodovke 105-ke´ a oni na ´bavoráku´. Rozdiel je veľký práve v pretekároch."
Svitko urobil v predposlednej etape férové gesto, keď potiahol 150 kilometrov českého pretekára Martina Micheka. "Nie je to povinnosť, ale je to normálne. Sme kamaráti, takže prečo by som mu nepomohol s potiahnutím po asfaltovej ceste. Človek musí ukázať, že to nie je iba o výhre. Jednoducho je to môj kamarát a určite by to urobil každý. Nevnímam to tak, že by som urobil nejaký dobrý čin, bola to normálna vec," povedal jazdec Slovnaft Rally Teamu, ktorý reagoval aj na otázku ohľadom svojej budúcnosti.
Prípadný koniec kariéry nateraz rezolútne odmietol: "Ja to už mám o ďalšom Dakare rozmyslené. Tam už niet cesty späť. Každé ráno na Dakare si poviem, som tu poslednýkrát, ale keď prídem do cieľa, tak sa teším na ďalší deň. Deje sa to 14 rokov a ani tento rok nebol iný. Ono to hneď prejde. Mám to rád a robím to v podstate celý svoj život a zatiaľ to nevnímam tak, že by som mal momentálne skončiť."
