Vedeli, že s ním je čoraz horšie, ale verili, že sa jeho zdravotný stav zlepší. Smrť olympijského víťaza v dráhovej cyklistike Antona Tkáča († 71) len dva dni pred Štedrým večerom ich šokovala. Priatelia trojnásobného majstra sveta pre Nový Čas prezradili: „Bol to fantastický pretekár a pôžitkár. Vychutnával si jedlo, pitie a cigary!“
Tkáč zomrel vo štvrtok 22. decembra v nemocnici, kde sa zotavoval po operácii srdcovej chlopne. Niekoľko dní bol v kóme a jeho stavu nepridalo ani respiračné ochorenie. „Veľa som s ním prežil na spoločných sústredeniach a tréningoch. Svoju prvú medailu z MS Tono získal v anglickom Leicestri 1970 na 1 km s pevným štartom. Skúšal pretekať na najvyššej úrovni v stíhačke družstiev, až konečne „objavil“ svoju disciplínu - šprint,“ zaspomínal si na kamaráta Jiří Mikšík (70), asistent trénera čs. reprezentácie, tréner reprezentácie Rakúska a Slovenska.
Tkáč vybojoval prvý titul v kanadskom Montreale 1974: „Kuriozitou bolo, že najskôr bol vo finále vyhlásený ako porazený, čs. emigranti zaplatili protest a napokon bol vyhlásený za majstra sveta. V dobe svojej najväčšej slávy jazdil skvele aj dvojice, preteky na ceste a kritériá. Vždy s ním bola zábava, a aj keď sme spolu zažili i smutné okamihy, tých veselších bolo viac.“
Meno olympijského šampióna bolo spájané s neslávne známou kauzou predaja bratislavskej dráhy.
„Bol to človek, ktorý by kuraťu neublížil, takže neverím tomu, čo sa stalo s bratislavskou dráhou, niekto to naňho našil,“ krútil hlavou Mikšík a smutne uzavrel: „Boli sme spolu v telefonickom kontakte až do poslednej chvíle, keď už bol v nemocnici.“
Osudový človek
Prázdno v duši má za dlhoročným kolegom a priateľom aj bývalý reprezentant Ján Petrovič (69). „S Tonom som sa poznal od roku 1967. Bol pre mňa osudovým človekom. Naše priateľstvo sa začalo na pretekoch mládeže o Zlaté kolo Mladé fronty. Osud už vtedy určil, že sme boli takmer stále spolu. Často sme spolu trénovali, keď bol v reprezentácii, vybral si ma za sparingpartnera, a pokračovalo to aj neskôr, keď som sa aj ja stal členom čs. reprezentácie. Najazdili sme spolu v aute tisícky kilometrov, debatovali stovky hodín, spali v jednej izbe,“ zaspomínal si Petrovič, ktorý neskôr robil Tkáčovi aj asistenta pri národnom tíme. „Keď Tono po OH v Moskve 1980 ukončil 4. miestom svoju veľkú kariéru, stal sa trénerom čs. reprezentácie a mňa si vybral za asistenta. Po rozdelení Československa v roku 1993 sa stal šéfom vrcholového športu na Ministerstve obrany SR. Opäť ma požiadal, aby sme spolu pracovali.“
Majster taktiky
Tkáč bol veľmi vnímavý človek. Okrem toho, že mal všetky predpoklady na víťazstvá, pred štartom dokonale čítal parametre klopenej dráhy. „Odpozoroval to od svojho veľkého súpera Daniela Morelona. Bol výnimočný aj tým, že si písal analýzu svojej jazdy. Keď s niekým prehral, prehra sa už neopakovala, stal sa majstrom taktiky. Bol neuveriteľne cieľavedomý, výnimočný športovec. V rokoch, keď sa stal majstrom sveta, urobil všetko pre tento úspech. Robil všetko naplno, miloval život. Bol pôžitkár, vychutnával si jedlo, pitie, prišiel na to, že mu chutí nielen pivo, ale aj cigary,“ uzavrel Petrovič.
