V roku 2019 sa stal Egan Bernal prvým kolumbijským cyklistom, ktorý triumfoval na Tour de France. A zároveň sa stal najmladším víťazom najslávnejších etapových pretekov od roku 1909.
Sľubne sa črtajúca kariéra sa však potom na takmer dva roky zastavila a z tábora Ineosu prenikali len kusé informácie o jeho problémoch s chrbtom. Pravda bola taká, že vrchársky špecialista sa mentálne nevyrovnal s veľkým triumfom a slávou. Len veľmi ťažko nachádzal motiváciu do ďalších pretekov a výsledky v nich neprichádzali.
"Vyrovnať sa s tým všetkým, čo nasledovalo po mojom triumfe na Tour de France, bolo ťažšie ako vyhrať tieto preteky. Mal som pocit, že som stratil sám seba a nevedel sa nájsť. Zlom nastal až na tomto Gire. Teraz som konečne našiel, čo som dva roky hľadal," komentoval Egan Bernal po svojom celkovom triumfe na 104. ročníku Giro d'Italia.
Na otázku, aby spresnil, čo sa mu stalo v lete 2019, odpovedal: "Bol to mix všetkého. Nevedel som si správne vyhodnotiť, čo sa udialo a ako ďalej. Splnil sa mi sen a ja som zrazu nevedel ďalej snívať. Snažil som sa trénovať a fungovať ako predtým, ale robil som to automaticky bez pocitu naplnenia. A rovnako som si počínal aj v pretekoch."
Akokoľvek sa to javí nepravdepodobné, Bernal s niekoľkoročnými skúsenosťami z pretekov Grand Tour a celkovým triumfom z Tour de France 2019 sa až teraz na Gire dočkal prvého etapového víťazstva. Jeho sólojazda za triumfom v 9. etape na Campo Felice mu výrazne pomohla k celkovému prvenstvu. Práve po tejto etape vystriedal Maďara Attilu Valtera na čele priebežnej klasifikácie a neskôr po druhom víťazstve v 16. etape v Cortine d'Ampezzo získal rozhodujúci náskok.
Dvadsaťštyriročný Kolumbijčan sa zaradil do exkluzívnej spoločnosti legiend cestnej cyklistiky k Felicemu Gimondimu, Ginovi Bartalimu a Eddymu Merckxovi. Len títo traja pred ním vyhrali Tour de France aj Giro d'Italia ešte pred dovŕšením 25 rokov. "Celkový triumf na Gire je úžasná vec. Som späť vo veľkej hre a prežívam explóziu emócií. Na druhej strane musím zostať nohami na zemi, lebo raz som to už nezvládol. A navyše je tu skupina veľmi silných súperov ako Primož Roglič či Tadej Pogačar, ktorí tiež dokážu víťaziť na veľkých pretekoch," cituje Bernala web cyclingnews.com.
V súvislosti so svojím súčasným úspechom sa 60 kg vážiaci cyklista poďakoval najmä dvom ľuďom, šéfovi tímu Ineos Grenadiers Davidovi Brailsfordovi a svojmu hlavnému domestikovi v kopcoch Danimu Martínezovi. Po Tour de France 2020, kde predčasne odstúpil pre bolesti chrbta, nevedel, ako ďalej so svojou kariérou, a práve vtedy sa na svojej európskej základni v Monaku stretol s Brailsfordom. Rozhovor medzi štyrmi očami ho posunul späť na správnu cestu.
"Vravel mi, že musím prebudiť svoje jazdecké inštinkty a znovu nadobudnúť radosť zo súťaženia. Brailsford mi poradil mnohé veci. Aby som sa zabavil počas etapy napríklad aj tým, že zabojujem o šprintérsku prémiu, ktorá mi inak nič neprinesie. Tak som to potom aj urobil a mal z toho veľkú radosť, keď sme si to rozdali s Evenepoelom... Dave Brailsford je skvelý manažér aj človek, dostal ma znova nahor a som mu veľmi vďačný. Čo sa týka Daniho Martíneza, jeho tvrdá robota v môj prospech v kopcoch bola excelentná. Najmä jeho zásluhou som mal pod kontrolou konkurentov Damiana Carusa či Simona Yatesa," poďakoval sa Bernal. Na adresu krajana Martíneza, ktorý v celkovom poradí skončil na piatom mieste, dodal: "Je taký dobrý, že v každom inom tíme by bol jeho lídrom."
Zdroj: cas.sk, SITA
